Pre všetky mäsožravce je charakteristický jediný proces a to je - Žranie.
Žranie je imenzný proces, ktorým živý tvor absorbuje živiny z potravy prostredníctvom úst a vnútorných orgánov. Od žrania bolo neskôr odvodené aj vyžieranie, prežieranie, rozožieranie a požieranie. Sprievodnými faktormi žrania môžu byť Anorexia (nežranie), Bulímia(žranie/zvracanie), Obezita(nadžravosť). Finálnym (regulérnym) výsledkom žrania je sranie.
Mäsožravce patria medzi najstaršie zvieratá vôbec. Objavili sa približne v roku 40 P.V.T. [P.V.T. je skratka zaužívaná na označovanie udalostí pred veľkým treskom, pôvodne nazývaným Veľká Treska], teda tesne po Chuckovi Norrisovi. Výzorom sa od seba veľmi nelíšia. Papuľu majú pretiahnutú a nezastaviteľnú. Podľa stavby zubov sa dá usudzovať, že okrem mäsitej potravy sa živia aj rastlinnou potravou a ďalšími lahôdkami. Majú veľmi dobré vyvinuté zmysly. Najlepšie je vyvinutý ich čuch na peniaze.
Aj keď by sa z vymenovaných predstaviteľov tejto čeľade mohlo zdať, že sa jedná o dosť inteligenčne zaostalú čeľaď, opak je pravdou. To, že psovité šelmy žijúce mimo Slovenska sú inteligentné, dokazuje Komisár Rex.
Pre mäsožravce je charakteristické neustále
medzidruhové kríženie pri ktorom vznikajú nové inteligentnejšie mutácie Chucka Norrisa, niečo podobné sa zachovalo aj medzi rómskou čeľaďou šeliem.
Ukážku medzidruhového kríženia psovitých šeliem vidíte aj na obrázku.
U mäsožravcov sa niekedy stretneme s požieraním seba samého, alebo požieranie jedincov svojho druhu, čo nazývame Kanibalizmus.
Pre kanibalizmus existuje mnoho praktických príkladov:
U zvierat a rastlín je to viac menej normálna vec, u ľudí brutálna duševná porucha, za ktorú sa dnes udeľuje elektrické kreslo.
Za bežných okolností sa ľudia sa ku kanibalizmu uchyľujú často zo zvedavosti, a iba zriedkavo vtedy, keď im ide o prežitie a nutne potrebujú niečo jesť.
Kanibalom sa môžete stať aj náhodou - ak pri bitke niekomu odhryznete ucho, alebo prst, stáva sa z vás automaticky KANIBAL. Kanibalizmom nazývame aj to, keď malé decko žerie chrasty na svojej ruke, alebo keď puberťáčka hryzie svoje nechty.
K určitému typu kanibalizmu dochádza po dlhodobej hladovke, keď si vyprázdnený tráviaci trakt od žalúdka až po riť postupne natrávi svoje steny a spracuje si tieto orgány na dočasné prežitie celého organizmu.
Na tomto príklad jasne vidno, čo považuje Matka príroda za svoju absolútnu prioritu.
U niektorých ľudov môžeme za kanibalizmus považovať aj jedenie somárov, sliepok, volov, hoviad a podobných spriaznených duší.
Zvláštnym prípadom rituálneho kanibalizmu je konzumácia Rákocziho salámy.
Známi kanibali:
Hannibal Lecter, kmeň Korowai v Indonézií, Matej Čurko
100%
